2001:___________

Filmová reflexia nie je mojou silnou stránkou, vlastne je skôr u mňa stránkou veľmi slabou. Napriek tomu, sem dávam plod dnešného tvorivého vytrženia pri písaní miniesejí na predmet Uměnovědný biograf.

Na začiatku je tu problém v prístupe k tomuto snímku. Je pre mňa zložité vybrať si, či ho mám chápať ako čisto filmársky „majsterštik“, alebo ako pozoruhodné spracovanie témy stretu s mimozemskou civilizáciou. Prvý pohľad sa naskytá človeku úplne reflexne, pretože po filmárskej stránke je to neskutočne pôsobivé dielo. Neviem však, či je to práve to, čo z neho robí pre mňa výnimočné dielo a preto volím druhý prístup, ktorý je rozhodne zásadný pre moju reflexiu tohto filmárskeho aj literárneho pojmu.

Spôsob, ktorým je celý príbeh prerozprávaný, má zásadný efekt na myšlienku diela, a to preto, že ju podáva veľmi postupným a delikátnym spôsobom – pomaly, po malých sústach a teda bez veľkých efektov, ktoré by hrali len na čisté ohúrenie. Myšlienka stretu s cudzími bytosťami je tak servírovaná v krásnej a čistej podobe. To deklaruje už len fakt, že za celý čas sa neobjaví v deji zástupca ich druhu, rovnako ako aj to, že jediný kus mimozemskej technológie, s ktorým je možno sa vo filme stretnúť, sú tri hladké a lesklé čierne kvádre. Okrem toho sú vo filme prítomné len pozemské alebo aspoň pozemšťanovi blízke reálie. Pre niekoho, kto je zvyknutý na spracovanie tejto témy súčasnými filmovými postupmi je potom ľahké nadobudnúť dojem, že vlastne ani nevie, o čom ten film je. Myšlienková niť sa síce vinie celým príbehom, ale pritom je na plátne iba v náznakoch, čím sa vytvára pocit tajomna, ktorý práve mnoho ľudí mätie a zvádza k tomu, že film považujú za doslova „o ničom“. Je o niečom, len to niečo je tam skôr prítomné ako nič (znie to strašne blbo, no nepomôžem si), alebo lepšie povedané ako niečo, čo sa rozvíja len postupne a naplno sa ukáže až v pravú chvíľu. Táto atmosféra sa dá nádherne užiť a človek môže nadobudnúť oveľa reálnejšiu predstavu o tom, ako môže stret s cudzou civilizáciou vyzerať, a to nie ani tak vizuálne, ako v prvom rade pocitovo.

Vesmírna odysea je tak pre mňa majstrovstvo viacerých úrovní filmovej produkcie. Obmedziť sa na vizuálnu zložku by bolo zahodeným toho, čo je možno ešte zásadnejším prispením k výnimočnosti tohto diela.

Na záver by som chcel ešte dodať, že kebyže nenájdem v turistickej bunde krabičku cigariet ešte od výletu v Bulharsku, tak nič z tohto nevznikne, pretože by som hocičo, čo sa aspoň podobá cigarete, hladal ešte doteraz.

Bujón

Deväť z desiatich pravoslávnych svätcov odporúča bujón Knorr.

 

Prepáčte, jedná sa o veľmi osobitý humor.

Komunikácia nie je loptová hra

Komunikácia nie je žiadne prehadzovanie si významov medzi dvoma a viacerými subjektmi, na spôsob nejakej jednoduchej loptovej hry, v ktorej si účastníci háždu loptu z ruky do ruky. Bohužiaľ, v tejto predstave ešte stále žije mnoho ľudí, ktorí sa zoznámili s náhľadom na jazyk z pohľadu sémantiky a stoja si za tým, že princíp komunikácie je vo svojej podstate takto jednoduchý. V tomto prípade by malo byť komunikačné jednanie v princípe prevediteľné na každom kapacitne dostatočne vyspelom automate, čo znamená, že by dokázal ovládať garmatiku a slovník jazyka, v ktorom daná komunikácia prebieha. Pri tomto pohľade sa zabúda na to, že komunikácia patrí úplne prirodzene k prejavom aktivity (aspoň niektorých) mysliacich bytostí. Tým pádom možno tvrdiť, že jej vykonávanie nie je vedené presne definovanými algoritmami, ale že každý komunikačný akt je konštituovaný aj mimojazykovými zložkami - menovite mentálnymi stavmi subjektu intencionálneho charakteru. Rovnako sa tým otvára cesta k holistickému prístupu k jazyku - jazyk nie je iba kód, v ktorom sú zašifrované sémantické entity, je to aj nástroj komunikácie. Komunikácia je manipulácia s týmto nástrojom a odhaľuje aspekty jazyka, ktoré sú sémantikovi skryté.

Sémantik robí veľký kus teoretickej práce tým, že odhaľuje štruktúru jazyka ako kódu. Pragmatik robí rovnako veľký kus teoretickej práce tým, že skúma používanie jazyka ako nástroja komunikácie. Napokon, obaja môžu siahať po veľkej kolekcii inštrumentov pre svoj výskum, do ktorých treba zahrnúť aj metódy prírodných vied. Je to prinajmenšom z toho dôvodu, že komunikácia sa odohráva medzi bytosťami biologickej podstaty a procesy v nich sú nahliadnuteľné okrem iného aj z prírodovedeckého uhla pohľadu. 

Uvedomenie si, že rôzne prístupy k jazyku môžu viesť k jednej homogénnej teórii jazyka a komunikácie, pokiaľ začnú spoločne vytvárať jej stavbu každý odbor za svoju oblasť, by mohlo pomôcť k ukončeniu niektorých nezmyselných medzidisciplinárnych škriepok. Rovnako by sa započalo vítané vyháňanie naivných náhľadov na jazyk, ktoré sú zakorenené v ortodoxiách jednotlivých vied o jazyku.