piatok 27. apríla 2012

Prečo sa ľudia bránia evolučným vysvetleniam?

Vysvetľovať fenomény patriace donedávna výsostne do kompetencie humanitných vied cestou odvolávania sa na mechanizmy prirodzeného výberu, je asi očividnou tendenciou súčasného diskurzu, a to nie neprávom - výsledky sú nadmieru plodné. Pre väčšinové publikum humanitných vedcov je však stále v nemilosti, pretože je vnímané ako degradácia vznešeného intelektuálneho výskumu na tvrdú pôdu procesov zachovania genetickej informácie a jej presadenia na úkor druhej. To je interpretované ako redukcia na vysvetlenie "je to tu, pretože to umožňuje efektívne rezmnožovanie." A s pojmom rozmnožovania a reprodukcie sa nám (do značnej časti kultúrnou formáciou) spájajú predstavy a intuície, no, povedzeme že sexuálneho razenia.

Príklad: umelec snáď netvorí dielo preto, aby mal s kým spať a plodiť potomstvo!

Takáto námieka však miery mimo. Vysvetlenia v evolučnom duchu reflektujú jednu celkom prirodzenú a snáď aj výsostne charakteristickú vlastnosť života - reprodukciu genetickej informácie. A či sa jedná o prvoka, chobotnicu, pavúka, koňa alebo človeka, jedná sa o formu života. Teda jedná sa o organizáciu hmoty, pre ktorú je charakteristická už spomenutá reprodukčná tendencia. Bunky sa delia a tým predávajú svoju genetickú informáciu ďalej. A takéto bunky sú, zhodou okolností, aj stavebné prvky tkanív, z ktorých je tvorené ľudské telo. Ľudská sexuálna aktivita je len prdĺženou rukou tejto esenciálnej tendencie značne sofisitikovaným spôsobom.

Preto: áno, umelec netvorí dielo preto, aby mal s kým spať a plodiť potomstvo. Jeho motivácie môžu byť skutočne rôznorodé. Aj on je ale živý organizmus a život možno z biologického uhla pohľadu stotožniť s reprodukciou genetickej informácie. Potom platí, že umelec je tiež formou organizácie hmoty, pre ktorú je táto reprodukcia charakteristická. Potom sú vysvetlenia v evolučnom duchu jednoducho vysvetlenia fenoménov spätých s formami života, odvolávajúc sa pritom na ich prirodzenú vlastnosť reprodukovať sa. Teda tvorbu umeleckého diela ako tvorbu artefaktu, ktorej autorom je živá bytosť, možno vysvetliť úplne oprávnene v slovníku charakteristických vlastností živej bytosti. A nebudem sa už po niekoľký krát opakovať, čo je touto charakteristikou.

Celý problém odmietania evolučného vysvetlenia je v tom, že ľudia odmietajú tvrdiť, že jediné, čo ich zaujíma, je množiť sa. Áno, to je pravdou. Ale aj tieto iné než sexuálne motivácie sú motiváciami živých tvorov, ktoré sú per definies štruktúrami vyrastajúcimi zo schopnosti organickej hmoty reprodukovať sa. V evolučných vysvetleniach nejde primárne o motivácie, ale o reflexiu podstaty živej hmoty.

Možno je trošku nešťastím evolučných biológov, psychológov, etikov či estetikov, že zabúdajú širšiemu publiku vysvetliť, že prirodzený výber nie je len snaha o to poriadne si zasúložiť, ale je procesom spätým so základnými princípmi organického života vôbec. A je potrebné dokola a dokola vysvetlovať, že sexuálne konotácie nemajú s prirodzeným výberom nič spoločné.

streda 4. apríla 2012

Spytovanie svedomia

Jedna kamarátka sa vrhla do čítania tohto blogu úplne od prvých príspevkov. Veľmi jej za to ďakujem, pretože ma prinútila k osobnej reflexii toho, aké názory som v čase začíňania vstupovania do blogosféry zastával.

Zistil som, že sa (prirodzene) zrkadlia v tom, čo som pisal. Čo je však horšie, zistil som tiež, že dnes by som za niekotoré myšlienky, ktoré som tam napísal, ľudí, ktorí by ich vyhlasovali, kruto fackoval (jedná sa o príspevky o multikulturalizme). A ďalšiu dávku prepleskov by si zaslúžili, kebyže použijú taký tón, ktorými tieto myšlienky vyhlasujú, aký som použil aj ja.

Len toľko.

P.S.: Otázka, prečo sa tu neobjavujú posledný mesiac žiadne nové príspevky, možno vysvetliť tým, že píšem svoju prvú veľkú prácu v živote: bakalársku prácu. Má, s dovolením, zatiaľ prednosť pred týmto blogom.