Filmová reflexia nie je mojou silnou stránkou, vlastne je skôr u mňa stránkou veľmi slabou. Napriek tomu, sem dávam plod dnešného tvorivého vytrženia pri písaní miniesejí na predmet Uměnovědný biograf.
Na začiatku je tu problém v prístupe k tomuto snímku. Je pre mňa zložité vybrať si, či ho mám chápať ako čisto filmársky „majsterštik“, alebo ako pozoruhodné spracovanie témy stretu s mimozemskou civilizáciou. Prvý pohľad sa naskytá človeku úplne reflexne, pretože po filmárskej stránke je to neskutočne pôsobivé dielo. Neviem však, či je to práve to, čo z neho robí pre mňa výnimočné dielo a preto volím druhý prístup, ktorý je rozhodne zásadný pre moju reflexiu tohto filmárskeho aj literárneho pojmu.
Spôsob, ktorým
je celý príbeh prerozprávaný, má zásadný efekt na myšlienku diela, a to
preto, že ju podáva veľmi postupným a delikátnym spôsobom – pomaly, po
malých sústach a teda bez veľkých efektov, ktoré by hrali len na čisté
ohúrenie. Myšlienka stretu s cudzími bytosťami je tak servírovaná
v krásnej a čistej podobe. To deklaruje už len fakt, že za celý čas
sa neobjaví v deji zástupca ich druhu, rovnako ako aj to, že jediný
kus mimozemskej technológie, s ktorým je možno sa vo filme stretnúť, sú
tri hladké a lesklé čierne kvádre. Okrem toho sú vo filme prítomné len
pozemské alebo aspoň pozemšťanovi blízke reálie. Pre niekoho, kto je zvyknutý
na spracovanie tejto témy súčasnými filmovými postupmi je potom ľahké
nadobudnúť dojem, že vlastne ani nevie, o čom ten film je. Myšlienková niť
sa síce vinie celým príbehom, ale pritom je na plátne iba v náznakoch, čím
sa vytvára pocit tajomna, ktorý práve mnoho ľudí mätie a zvádza
k tomu, že film považujú za doslova „o ničom“. Je o niečom, len to
niečo je tam skôr prítomné ako nič (znie to strašne blbo, no nepomôžem si), alebo lepšie povedané ako niečo, čo sa
rozvíja len postupne a naplno sa ukáže až v pravú chvíľu. Táto atmosféra
sa dá nádherne užiť a človek môže nadobudnúť oveľa reálnejšiu predstavu
o tom, ako môže stret s cudzou civilizáciou vyzerať, a to nie
ani tak vizuálne, ako v prvom rade pocitovo.
Vesmírna
odysea je tak pre mňa majstrovstvo viacerých úrovní filmovej produkcie. Obmedziť
sa na vizuálnu zložku by bolo zahodeným toho, čo je možno ešte zásadnejším
prispením k výnimočnosti tohto diela.
Na záver by som chcel ešte dodať, že kebyže nenájdem v turistickej bunde krabičku cigariet ešte od výletu v Bulharsku, tak nič z tohto nevznikne, pretože by som hocičo, čo sa aspoň podobá cigarete, hladal ešte doteraz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára