Včera som písal test na aplikovanú etiku. Síce mi spadol internet pri odovzdávaní a mám zaň nula bodov, aspoň ma napadla jedna zaujímavá úvaha. V jednej z otázok sme mali za úlohu napisať jeden argument za a jedne argument proti tvrdeniu, že človek je morálne nadradený nad zvyškom prírody. Následne sme mali zhodnotiť, ktorý argument je silnejší. Argumenty vyzerali asi takto:
1) Argument pre morálnu nadradenosť človeka nad zvyškom prírody (argument zo schopnosti morálneho rozhodovania):
Človek je morálne nadradený nad zvyškom prírody, pretože ako jediný môže byť morálnym subjektom. To znamená, že ako jediný je schopný morálneho rozmýšľania a rozhodovania. Človek je tak jediná bytosť, ktorá má hodnotu o sebe; zvyšok prírody má len inštrumentálnu hodnotu relatívnu k človeku ako morálnemu subjektu.
2) Argument proti morálnej nadradenosti človeka nad zvyškom prírody (argument z evolučnej etiky):
Človek nie je jedinou bytosťou schopnou morálneho rozmýšľania a rozhodovania. Nie je teda jediným morálnym subjektom a teda ani nie je nadradeným nad zvyškom prírody. Prejavy morálneho rozhodovania totiž možno pozorovať aj v správaní sa iných tvorov.
Argument zo schopnosti morálneho rozhodovania má svoju silu, pretože sa zdá byť intuitívne prijateľný. Je to kvôli tomu, že schopnosť morálneho rozhodovania priamo pozorujeme u seba samých a je odôvodniteľné predpokladať túto schopnosť aj u druhých ľudí. Argument z evolučnej etiky má však väčšiu váhu. Máme totiž nepriame dôkazy existencie morálneho rozhodovania aj u iných živočíšnych druhov (z pozorovania správania, zo skúmania fyziológie týchto organizmov). Pokiaľ je neodôvodniteľné na základe tejto evidencie predpokladať existenciu morálneho rozhodovania aj u iných tvorov, potom je rovnako neodôvodnené usudzovať na existenciu druhých myslí. Rovnako sa zdá byť potom neodôvodnené predpokladať existenciu morálneho rozhodovania u iných subjektov, než sme my sami.
Jediné, čo nás po pravde vedie k tomu, aby sme tento predpoklad považovali za neodôvodnený, je skutočnosť, že sa nám ostatní ľudia zdajú byť fyziologicky podobnejší, než iné tvory (a rovnako sa nám zdajú mať podobnejšie správanie, než iné tvory). Táto tendencia je však založená na nedostatku informácií o spoločenskom správaní a fyziológii ostatných tvorov. S prihliadnutím na tieto informácie však nie je možné považovať takýto predpoklad za neodôvodnený.
Ak sa argumentuje, že človek je nadradený zvyšku prírody pre jeho výlučný morálny charakter (čo je na mnoho spôsobov obmieľaný argument napríklad v kresťanskej etike), je možné týmto poukazom oslabiť jeho silu. Človek totiž môže byť stále bytosťou s morálnymi schopnosťami rozvinutými komplexnejšie než iné tvory. Otázkou zostáva, či je komplexnosť a priori indikátorom hodnotovej nadradenosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára