Apatia realizmu

Rád by som prispel ešte jednou hrsťou myšlienok ohľadom súčasnej spoločenskej nálady. Zdá sa mi totiž z diskusií s priateľmi na Slovensku, že mnoho ľudí prepadá zvláštnemu druhu realizmu miešaného s apatiou. Je vyjadriteľná heslo: "Na Slovensku je to tak a nič s tým nenarobíme." Je jasné, že je istým spôosobm zakódovaná v národnej mentalite, pod zorným uhlom posledných udalostí však pôsobí ako päsť na oko. Pretože tu bola šanca sa konečne rozhýbať a bola dokonale premrhaná. Vinníkov hľadať nebudem, budem však trocha rozprávať o tom, čo ma na tom hnevá.

Hnevá ma, že mnoho skvelých a inteligentných ľudí prepadá pocitu, že bojovať v záujme občianskej spoločnosti je snáď nejakým hriechom. Akoby to mal byť nedosiahnuteľný ideál, a pritom je to niečo, čo sa dá dosiahnuť dobre motivovanými činmi. A čo je zaujímavé, dávkou istej pokory, ktorá spočíva v zhodnotení vlastných limitov.

Hnevá ma apatia, ktorá zrejem sídli v mysliach mnohých, keď vravia, že nič sa nemôže zmeniť. Tým si hádžu polená pod vlastné nohy. Je to kruh - akonáhle príde nápad niečo zlepšíť, je odsunutý akousi inferenciou do stavu bezmocnosti. Nakoniec si človek navykne radšej sa ani o nič nesnažiť. Len kvôli zábranám.

Hnevá ma, koľko sa píše o tom, ako sa veci majú, a zabúda sa na istú dávku blahodarnej preskripcie. Tá obnáša pokus o konštruktívnu odpoveď na súčasný stav. Tie odpovede sú - nie sú prijímané len preto, že snaha o zmenu je automaticky chápaná ako deštruktívna kritika s nedomyslenou koncovkou v podobe akýchsi šialených a utopických návrhov. Utópia ako pojem je nadhonocovaný.

Hnevá ma, že ľudia zabúdajú na zrkadlo, v ktorom by mohli vidieť ohromnú sieť vzťahov, ktorá stojí za ich životmi. Sú jej obrátení vždy chrbtom, preto je zrkadlo jedinou pomocou. Je to sieť vytvorená na báze motivácií konať dobro pre druhých, ktorá tkvie v našej schopnosti rozpoznávať svoje subjekt-relatívne povinnosti. Liberálna ekonómia ich naučila vnímať seba samých ako implicitných sebcov. Potom vám dokážu rozprávať o tom, že majú svojich rodičov radi len pre svoje vlastné dobro.

To je snáď zatiaľ všetko.