Kedysi som si zaumienil považovať termín "redukcionizmus" za nadávku. Časom, predovšetkým pod svetlom rozšírenia mojich poznatkov o tom, čo som do tohto koša hádzal (napr. empirická etika, neuroetika, experimentálna filozofia, evolučná biológia), som tento nápad razantne prehodnotil. Nie však preto, že by sa zmenil pre mňa obsah inkriminovaného termínu, ale pre zmenu jeho rozsahu - teda toho, čo všetko sem spadá.
Symptómami redukcionizmu oplýva podľa mňa napríklad "deštrukcia" pojmu aboutness u Alexa Rosenberga. Jeho knihu Atheist's Guide to Reality mám v poradovníku kníh, ktore rozhodne musím prečítať. O tomto výpade voči aboutness - pojmu, ktorý zachytáva našu prirodzenú intuíciu, že symboly, či už jazykové alebo mimojazykové, porpípade tiež mentálne stavy, sú "o" niečom (teda že majú nejaký význam, zmysel a tak) - som sa preto nedozvedel priamo od autora, ale len skrze blog Filipa Tvrdého. Argumentáciu proti tomuto konceptu však považujem za mierne šialenú - hlavne preto, že nedokážem pochopiť, ako môže potom autor tvrdiť, že jeho názory pojednávajú o pojme "aboutness". Je to ako ako pílenie si konára, na ktorom sedí. Jedná sa jednoducho o metodologický lapsus, pretože pokiaľ máme robiť vedu, v nej tvoriť teórie a tieto teórie majú byť o svete, aboutness sa jednoducho nevyhneme. Ak raz opustíme toto stanovisko, je nemožné dobrať sa vôbec pravdy. Teda, pokiaľ sa nechceme vzdať aj používania výrazu "byť pravdivý". Tým by sme napokon spustili domino efekt, ktorý by bol buď katastrofou, alebo katarziou. Nedokážem si však vôbec predstaviť, ako by vyzerala veda po prijatí takýchto myšlienok.
Viem, že to nie je moc konštruktívne. Nevylučujem, že sa mi to zdá šialené len preto, že mi tým Rosenbeg berie základný pojmový aparát mojho filozofického slovníka, bez ktorého by som to mohol so svojim štúdiom sémantiky jazyka rovno zabaliť. Rád by som o tom napísal viac, chcel by som však pokročiť k ťažisku toho, čo by som rád zdelil. Navyše, necítim sa úplne kompetentný o tom rozsiahlo písať, pretože o tom viem len z druhej ruky.
Symptómami redukcionizmu oplýva podľa mňa napríklad "deštrukcia" pojmu aboutness u Alexa Rosenberga. Jeho knihu Atheist's Guide to Reality mám v poradovníku kníh, ktore rozhodne musím prečítať. O tomto výpade voči aboutness - pojmu, ktorý zachytáva našu prirodzenú intuíciu, že symboly, či už jazykové alebo mimojazykové, porpípade tiež mentálne stavy, sú "o" niečom (teda že majú nejaký význam, zmysel a tak) - som sa preto nedozvedel priamo od autora, ale len skrze blog Filipa Tvrdého. Argumentáciu proti tomuto konceptu však považujem za mierne šialenú - hlavne preto, že nedokážem pochopiť, ako môže potom autor tvrdiť, že jeho názory pojednávajú o pojme "aboutness". Je to ako ako pílenie si konára, na ktorom sedí. Jedná sa jednoducho o metodologický lapsus, pretože pokiaľ máme robiť vedu, v nej tvoriť teórie a tieto teórie majú byť o svete, aboutness sa jednoducho nevyhneme. Ak raz opustíme toto stanovisko, je nemožné dobrať sa vôbec pravdy. Teda, pokiaľ sa nechceme vzdať aj používania výrazu "byť pravdivý". Tým by sme napokon spustili domino efekt, ktorý by bol buď katastrofou, alebo katarziou. Nedokážem si však vôbec predstaviť, ako by vyzerala veda po prijatí takýchto myšlienok.
Viem, že to nie je moc konštruktívne. Nevylučujem, že sa mi to zdá šialené len preto, že mi tým Rosenbeg berie základný pojmový aparát mojho filozofického slovníka, bez ktorého by som to mohol so svojim štúdiom sémantiky jazyka rovno zabaliť. Rád by som o tom napísal viac, chcel by som však pokročiť k ťažisku toho, čo by som rád zdelil. Navyše, necítim sa úplne kompetentný o tom rozsiahlo písať, pretože o tom viem len z druhej ruky.
Ale vďaka tomuto komentáru som sa dostal k píleniu konárov, o to mi práve ide. Na pílenie sa totiž používa píla. A často jej skvelé vylepšenie - motorová píla. Jej komplement v metodológii vedeckej teórie nazvyme Ockhamova motová píla, ako tento termín použil Jonathan Haidt vo svojej prednáške zo semináru New Science of Morality organizovanej združením Edge:
"... my experience is that we've sort of elevated Occam's Razor into Occam's Chainsaw. Which is, if you can possibly cut it away and still have it stand, do it. And I think, in especially moral psychology, we've grossly disfigured our field by trying to get everything down to one if we possibly can."
Domnievam sa, že tento nástroj zobral do ruky aj Rosenberg a použil ho s až moc veľkým elánom. Tento nástroj je totiž obľúbeným nástrojom redukcionistov. To, že sa im páči, je fajn, ale občas to vyzerá, ako keby ním niekto išiel krájať cibulu na drobno. Možno by totiž stálo za zváženie, parafrázujúc Haidta, či sme náhodou nevymenili slávnu Ockhamovu britvu za motorovú pílu. Nepochybne platí, že súcna sa nemajú zmnožovať, pokiaľ to nie je nevyhnutné - ak chceme robiť serióznu teóriu. Problém sa dá artikulovať tak, čo znamená to "nevyhnutné".
Tu sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu. Som presvedčný o tom, že Ockhamova britva je skvelý metodologický nástroj, ktorým sa dá veľmi jemne modelovať vedeckú teóriu. Motorovú pílu treba používať len v krajných príadoch - keď potrebujeme odrezať niečo skutočne veľké. Takto odrezal Rosenberg aboutness alebo Quine modálnu logiku. A sú to zbytočné rezy do živých a fungujúcich konceptov. Takže nebolo vôbec nevyhnutné ich vykonávať.
Rozumiem niektorým motívom takýchto činov. Veľmi rád by som zobral túto pílu do ruky a odrezal napríklad vulgárne metamorfózy náboženstiev a odpílil z vetvy myšlienok, o ktorých sa oplatí vôbec diskutovať, napríklad názory kreacionistov. Treba to však urobiť veľmi opatrne, aby sme spolu s tým neodrezali aj to, čo nechceme. Tu nastáva ten problém, že mnoho krát sa reže skutočne nešikovne. A výsledok je potom, že ľudia vám začnú tvrdiť zvláštne veci.
Rozumiem niektorým motívom takýchto činov. Veľmi rád by som zobral túto pílu do ruky a odrezal napríklad vulgárne metamorfózy náboženstiev a odpílil z vetvy myšlienok, o ktorých sa oplatí vôbec diskutovať, napríklad názory kreacionistov. Treba to však urobiť veľmi opatrne, aby sme spolu s tým neodrezali aj to, čo nechceme. Tu nastáva ten problém, že mnoho krát sa reže skutočne nešikovne. A výsledok je potom, že ľudia vám začnú tvrdiť zvláštne veci.
Mám totiž pocit, že termín redkucionizmus je celkom vhodnou nálepkou pre istý druh všeobecne rozšíreného spôsobu myslenia o svete. V poslednom čase ho vidím skoro všade okolo seba a myslím, že zatiaľ mám odôvodnené presvedčenia, že to nie je patologické. Ak by to bol snáď nejaký prelud, potom tu spoločne halucinuje nemalé percento populácie. Ľudia však seriózne tvrdia napríklad to, že vzdelanie je čisto súkromná investícia motivovaná vidinou lepšieho uplatnenia na trhu práce. A odvolávajú sa pritom na mantru konkurencieschopnosti. To je proste zarážajúci prípad redukcie hodnôt.
Súčasná spoločnosť si na takéto zmýšľanie až
príliš navykla. Hoci nepopierateľne
existuje rada hodnôt, ktoré pre ľudí môžu byť motiváciou alebo
dokonca konečným cieľom ich životnej aktivity, absolutizácia trhových
princípov, ktorá za týmto redukcionizmom stojí, núti ľudí k zanedbávaniu
mnohých týchto hodnôt. Preto má nemalá časť spoločnosti problém adekvátne
odpovedať napríklad na agitáciu za zachovanie akademických slobôd. Rovnako „nepočuje“ na apel po zachovaní disciplín,
ktoré vytvárajú teoretické podhubie a ponúkajú metodologický nadhľad na
iné vedné disciplíny, vrátane filozofie. Výsledkom môže byť napokon situácia podobná tej na University of
Glasgow, kde sa manažment univerzity rozhodol z údajných rozpočtových dôvodovzrušiť značnú časť uznávaného Centra pre výskum európskych jazykov a kultúr.
Nekonečný príspevok na tomto mieste useknem. Pointou je jednoducho to, že tento pohľad na svet toho až príliš veľa niči. Na záver mi ešte, prosím, dovoľte jedno malé prirovnanie.
Tak ako o svete myslíme, tak náš svet aj vyzerá - v čom sa trošku ozýva wittgensteinovské heslo, že obraz môjho jazyka je obrazom môjho sveta. Svet nadšeného používateľa Ockhamovej píly je o dosť odlišný z pohľadu jeho štruktúry, než napríklad ten môj. To sa prejavuje v správaní - ja sa napríklad snažím seriózne bojovať za akademické slobody, pretože ich považujem za hodnoty o sebe. To je pre mňa dostatočným motívom robiť to. A niekto sa mi potom vysmeje s tým, že predvádzam falošnú hru. Znamená to, že akademické slobody pre neho nie sú hodnoty o sebe a preto sa necíti motivovaný konať v záujme ich zachovania. Istým spôsobom pre neho totiž vôbec neexistujú. Neviem ale potom pochopiť, čo by ma motivovalo bojovať za ne.
Nekonečný príspevok na tomto mieste useknem. Pointou je jednoducho to, že tento pohľad na svet toho až príliš veľa niči. Na záver mi ešte, prosím, dovoľte jedno malé prirovnanie.
Tak ako o svete myslíme, tak náš svet aj vyzerá - v čom sa trošku ozýva wittgensteinovské heslo, že obraz môjho jazyka je obrazom môjho sveta. Svet nadšeného používateľa Ockhamovej píly je o dosť odlišný z pohľadu jeho štruktúry, než napríklad ten môj. To sa prejavuje v správaní - ja sa napríklad snažím seriózne bojovať za akademické slobody, pretože ich považujem za hodnoty o sebe. To je pre mňa dostatočným motívom robiť to. A niekto sa mi potom vysmeje s tým, že predvádzam falošnú hru. Znamená to, že akademické slobody pre neho nie sú hodnoty o sebe a preto sa necíti motivovaný konať v záujme ich zachovania. Istým spôsobom pre neho totiž vôbec neexistujú. Neviem ale potom pochopiť, čo by ma motivovalo bojovať za ne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára